HELENA MLEJOVÁ helena.mlejova@mestskakniznica.sk 

DANIELA DŽUGANOVÁ daniela.dzuganova@upjs.sk

Slovenská asociácia knižníc (SAK) pravidelne organizuje celoslovenské odborné konferencie, ktoré sú venované strategickým úlohám slovenského knihovníctva a poskytujú priestor pre verejnú diskusiu aktuálnych problémov, a to aj v širšom kontexte pamäťových a fondových inštitúcií. Konferencie sú realizované každé tri roky (2012, 2015, 2018). Tá tohtoročná sa uskutočnila 2. a 3. októbra 2018 v Slovenskej akadémii vied v Bratislave pod názvom Kultúrne dedičstvo pre všetkých! Knižnice 2018, a to pod záštitou ministerky kultúry Slovenskej republiky Ľubici Laššákovej v rámci Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018.

Cieľom SAK ako nezávislého, dobrovoľného a otvoreného záujmového združenia verejne prístupných knižníc v Slovenskej republike je podporovať ich rozvoj a odbornú spoluprácu, obhajovať knižnice a nastoľovať a presadzovať program technického a technologického rozvoja knižníc. Na vrcholnom celoslovenskom podujatí sa zúčastnilo viac ako 200 účastníkov, odznelo 31 príspevkov odborníkov z Ministerstva kultúry SR (MK SR), Slovenskej národnej galérie, Slovenského technického múzea, Národného osvetového centra, SKIP ČR, Slovenskej národnej knižnice aj ďalších vedeckých a verejných knižníc. A to všetko za finančnej podpory Fondu na podporu umenia.

Program prvého dňa

V úvode konferencie predseda SAK Ondrej Látka privítal vzácnych hostí. Za Slovenskú akadémiu vied podpredsedu SAV pre 3. oddelenie vied Miroslava Morovicsa, za MK SR generálneho riaditeľa Sekcie kultúrneho dedičstva Radoslava Ragača, za Ústrednú knižničnú radu Danielu Gondovú, za Slovenskú národnú knižnicu jej generálnu riaditeľku Katarínu Krištofovú a hosťa z Českej republiky Romana Giebischa, predsedu SKIP ČR.

Prvým odborným vstupom programu bol video príhovor europoslanca Ivana Štefanca, ktorý podporuje knižnice a považuje ich za dôležitú súčasť modernej Európy. Vyjadril sa, že cieľom Európskeho parlamentu je zabezpečiť slobodný tok informácií. Ako úspešný príklad toho, čo poslanci dosiahli, uviedol odstránenie geoblokovania, čo v praxi znamená, že informácie zverejnené v elektronickom prostredí nemôžu byť blokované pre rôzne krajiny EU. Europoslanec ocenil prácu všetkých knihovníkov a poprial úspešnú konferenciu.

Prvý živý príspevok mala riaditeľka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá, ktorá nám ju bližšie predstavila v zaujímavej prezentácii obrazu a slova. Snahou je, aby bola inštitúcia čo najviac otvorená verejnosti. Východiskom pre nový koncept sú fakty, že galéria je miesto pre umenie, vzdelávanie a trávenie voľného času. Komunikácia galérie je založená na princípe, že aj negatívne informácie treba prezentovať pozitívne – napr. informáciu o zatvorení s tým, že po otvorení bude galéria moderná nová inštitúcia. V spojitosti s knižnicami plánujú projekt spoločnej čitárne s knižnicou Vysokej školy výtvarných umení. Ponúkajú priestor na spoluprácu aj iným knižniciam, ktoré majú vo svojom fonde umenovednú literatúru.

Marcel Čas z Inštitútu kultúrnej politiky prezentoval tento novovzniknutý útvar MK SR. Podľa jeho vyjadrenia je úlohou inštitútu tendenčne argumentovať za správnu vec. Na hodnotenie knižnice (verejnej inštitúcie) používajú metodiku ROI (return of investment), ktorá vyjadruje výpôžičkovú návratnosť knižníc. Príspevok sa stretol s pomerne veľkým záujmom a autor prisľúbil, že oslovia knižnice SR s výsledkami, ale aj ponukou, ako sa do procesu zapojiť.

Zuzana Šullová zo Slovenského technického múzea v Košiciach prezentovala na konkrétnych prípadoch výsledky svojho múzea, okrem iného aj o víziách a trendoch fungovania múzea v konfrontácii s realitou. Múzejná komunikácia je veľmi dôležitá a má odrážať všetky činnosti múzea vo vzťahu k verejnosti.

Roman Giebisch zo SKIP ČR odprezentoval príspevok na tému digitálne služby knižníc v Českej republike. Zhodnotil, že sú veľmi málo využívané. Ako príklad uviedol, že iba štyri percentá Čechov využíva audioknihy pravidelne a iba jedno percento číta výhradne e-knihy. V Čechách sú elektronické knihy rozšírené prostredníctvom služby eReading od Albatros Media a zároveň Mestská knižnica v Prahe buduje vlastný fond e-kníh. Služba e-depozit v Národnej knižnici zatiaľ nefunguje, absentuje novelizovaná legislatíva.

Daniela Džuganová z Univerzitnej knižnice UPJŠ v Košiciach vo svojom príspevku uviedla konkrétne výsledky záverov a ich naplnenia z predchádzajúcej celoslovenskej konferencie Knižnice 2015.

Daniela Gondová z Akademickej knižnice UK v Bratislave popísala stratégiu slovenského knihovníctva na roky 2015–2020. Zároveň uviedla argumenty, prečo a ako sú v stratégii definované tri základné oblasti. Tými sú ľudia, fondy a služby, najdôležitejšie piliere fungovania knižníc aj do budúcnosti. Vyhodnotila výsledky dotazníka, ktorý bol distribuovaný do knižníc. Z výsledkov vyplýva, že pre slovenské knižnice je ucelená stratégia dôležitá aj do budúcnosti a často pomáha pri presadzovaní vízií a cieľov knižníc u zriaďovateľov.

Karolína Havlíčková z Národného osvetového centra prezentovala portál pre kultúrne dedičstvo Slovenska – Slovakiana. V rámci tohto projektu Národné osvetové centrum zabezpečuje systém na uchovávanie a evidenciu zbierok, nie však ich digitalizáciu a zverejňovanie. Je to dlhotrvajúci problém, na riešenie ktorého slovenské knižnice netrpezlivo čakajú.

Jana Matúšková z Univerzitnej knižnice v Bratislave predstavila webový archív. Je to projekt, ktorého cieľom je zabezpečiť uchovanie archívnych webových stránok kultúrnych inštitúcií. Pôvod celého projektu sa začal v Českej republike, kde od roku 2001 funguje webarchiv.cz. Na Slovensku sa za prelom považuje rok 2005, kedy bola Univerzitná knižnica v Bratislave zapojená do projektu Webarchive Culture. V roku 2015 bola poverená realizáciou a riadením projektu web archív, ktorý sa nachádza na www.webdepozit.sk.

Program druhého dňa

Bol zameraný na aktuálne témy, ktoré sa týkali predovšetkým verejných knižníc, vrátane samostatného bloku, ktorý bol venovaný šiestim ukážkovým projektom verejných knižníc.

Pavol Rankov z Katedry knižničnej a informačnej vedy FF UK v Bratislave mal filozofickú prezentáciu na tému potenciálna spoločenská užitočnosť a možný sociálny dosah verejných knižníc. V rámci svojho výskumu analyzoval rôzne faktory čítania, okrem iného dospel k záverom, že chlapci v každom veku čítajú menej ako dievčatá. Pravidelné výskumy čítania, ktoré realizuje spolu z ďalšími odborníkmi, tento fakt potvrdzujú.

Daniela Tóthová, v zastúpení Odbornej skupiny pre zahraničnú spoluprácu SAK, pripravila pútavú prezentáciu o knižniciach na pôde Európskeho parlamentu a projekte Public Libraries 2020. Jeho cieľom je zvyšovanie povedomia o význame verejných knižníc. Každoročné dvojdňové podujatie v Európskom parlamente v Bruseli dáva zástupcom knižníc možnosť stretnúť sa aj s europoslancami svojej krajiny a komunikovať s nimi problematické aspekty knihovníctva. Z hľadiska európskeho priestoru ide najmä o otázky legislatívy/autorských práv/autorského zákona.

Judita Kopáčiková zo Staromestskej knižnice v Bratislave, garantka najväčšieho podujatia knižníc na Slovensku – Týždňa slovenských knižníc, odprezentovala tento zaujímavý marketingový úspech na príklade celonárodnej propagácie, a to v spolupráci s národným prepravcom ŽSR a Rádiom Regina. Koná sa vždy v marci – Mesiaci knihy. Pre rok 2019 sa uskutoční v dňoch 4.–10. 3. Knižničné hliadky slávia úspech tam, kde sa im knižnice venujú, ich úlohou je v uliciach miest a v prostriedkoch hromadnej dopravy osloviť ľudí, ktorí čítajú, a odmeniť ich knižnou záložkou (so zľavou na nákup kníh) spoločnosti Martinus a zároveň možnosťou registrovať sa v jednej zo zapojených knižníc bezplatne na jeden rok. Spoločné meno „Knižnice pre všetkých“ sprevádza túto aktivitu už 19 rokov.

Katarína Šušoliaková z Krajskej knižnice v Žiline predniesla príspevok venovaný téme Mestských knižníc na Slovensku. Štatisticky vyhodnotila základné ukazovatele a trendy vývoja za posledné roky. Za prelomový považuje rok 2017, kedy sa v Žiline uskutočnil seminár Mestské knižnice – kam kráčate? Jeho cieľom bolo poukázať na problematický stav tohto typu verejných knižníc. Poskytol tiež zúčastneným knižniciam priestor na výmenu skúseností a poznatkov z praxe, ktoré potvrdili nutnosť venovať sa špeciálne aj týmto knižniciam. Spomenula aj realizovaný dotazníkový prieskum z roku 2017, výsledky ktorého potvrdili nespokojnosť mestských knižníc so stavom ich fungovania, vzťahom so zriaďovateľmi, finančným zabezpečením hlavnej činnosti apod.

Timotea Vráblová, ktorá je vedúcou slovenskej sekcie Medzinárodnej únie pre detskú knihu (IBBY), venovala svoju prednášku dileme kvantity a kvality čítania. Skonštatovala, že z jej pohľadu je kniha zdrojom kvality. Človek potrebuje mať vo svojom živote vybudované „psychično“. To sa buduje hĺbaním a premýšľaním. Kniha nie je len zdroj, kniha je priestor, ktorého súčasťou sa môže stať každý človek. Knižniciam ponúkla priestor na spoluprácu v novo vytvorenom Centre literatúry pre deti a mládež a podpory čítania, ktoré je súčasťou Bibiany (http://www.bibiana.sk/sk/). 

Milota Torňošová z Krajskej knižnice vo Zvolene hovorila o projekte Celé Slovensko číta deťom. Je to celoslovenská kampaň na podporu čítania, ktorá vznikla spolu s občianskym združením v roku 2009. Na Slovensku pravidelne realizuje projekty čítania na rôznorodých netradičných miestach, kde deťom čítajú knihovníčky alebo pozvané významné osobnosti.

Veronika Chorvatovičová z Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave vyhodnotila projekt Noc s Andersenom, ktorý sa realizuje už 16 rokov. Spomenula históriu, jeho postupný vývoj a expanziu do čoraz väčšieho množstva knižníc na Slovensku.

Iveta Hurná z Knižnice pre mládež mesta Košice sa vo svojom príspevku venovala predstaveniu projektu Mesiac autorského čítania a jeho pozícii v kultúre mesta Košice. Je to najväčší stredoeurópsky literárny festival, do ktorého sú zapojené mestá Brno, Ostrava, Wroclaw, Košice, Lvov. Každý rok sa akcia koná v spomínaných druhých najväčších mestách. Programom sú autorské čítania počas 31 dní, každý večer sa predstaví autor jednej zo zúčastnených stredoeurópskych krajín a zároveň jeden autor z hostiteľskej krajiny. V ostatných rokoch to boli Turecko, Gruzínsko, Španielsko.

Iveta Kuzmická z Knižnice J. Kollára v Kremnici hovorila o projekte Storytelling pre vnúčatá. Súčasťou tejto aktivity sú deti, starí rodičia a lektorka. Starí rodičia rozprávajú príbehy a deti ich potom prezentujú. Projekt je spojený aj s poznávaním knižnice a jej služieb.

Janka Bírová z Kysuckej knižnice v Čadci predstavila účastníkom konferencie projekt Knihuľko, ktorý mal tento rok už svoj 6. ročník. Prázdninový týždenný tábor určený malým čitateľom knižnice má za cieľ spoznávanie literatúry, kultúry a historických hodnôt kraja. Súčasťou programu sú stretnutia so spisovateľmi, tvorivé dielne, návštevy atraktívnych lokalít kraja a mnoho ďalšieho.  

Marcela Feriančeková z Liptovskej knižnice G. F. Belopotockého informovala o praktickej realizácii projektu rekonštrukcie Knižnice v podkroví, ktorý bol podporený z Fondu na podporu umenia.

V ďalšom bloku zaznela očakávaná téma Andrei Doktorovej, ktorou je nepochybne novelizácia katalógov pracovných činností a očakávané zmeny v odmeňovaní pri výkone práce vo verejnom záujme. Podrobne informovala o činnosti rezortnej komisie MK SR, ktorá zastrešovala celý proces. Vo verejnej správe od 1. 1. 2019 dochádza k zlepšeniu platových podmienok aj pre knihovníkov. Záverečné slová A. Doktorovej boli zaujímavým mementom pre všetkých zúčastnených – vyzdvihla nadprácu kolegýň z Ústrednej knižničnej rady a SAK, ktoré počas prípravného obdobia nového zákona dokázali hájiť záujmy všetkých, pripravovať podklady a analýzy, komunikovať s odborármi apod.

Knihovnícke vzdelávanie

V programe druhého dňa mali zastúpenie pedagógovia z vysokoškolských katedier z Bratislavy a Žiliny, ktorí svoje príspevky zamerali na knihovnícke vzdelávanie a jeho perspektívy. Lucia Lichnerová a Ľudmila Hrdináková z FF UK v Bratislave zhodnotili aktuálne študijné programy a upozornili na klesajúcu tendenciu záujmu o štúdium. Nedávny prieskum analyzoval záujem o programy celoživotného vzdelávania, čo je tiež jedna z možných ciest, čo ponúkať a ako priblížiť knižničnú teóriu i prax. Jarmila Majerová a Eva Augustínová zo Žilinskej Univerzity hovorili o svojich troch študijných programoch, o potrebe atraktívnosti štúdia. Sledujú trendy v knižničnej praxi, inšpiráciou je pre nich aj globálna vízia IFLA. Cieľom vzdelávania je pripraviť študentov čo najlepšie pre prax v moderných kultúrnych inštitúciách.

Valéria Závadská zo Štátnej knižnice v Prešove si vzala na mušku stredoškolskú prípravu knihovníkov, ktorá je súčasťou štátneho vzdelávacieho systému. Knižnica je vstupnou bránou k vzdelávaniu a mala by byť hlavným partnerom školského systému. Slovenská prax ukazuje, že stredoškolské vzdelávanie knihovníkov, informačných pracovníkov a príbuzných oblastí je veľmi málo zastúpené.

Skarlet Ondrejčáková z Ministerstva vnútra SR (Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti) prezentovala potrebu otvoreného prístupu k informáciám. Súčasťou celého procesu sú okrem financií a technického zázemia najmä knihovníci a verejnosť, ktorá má potrebu sa vzdelávať. Práve občianska vôľa a záujem sú hybnou silou celého procesu na ceste k úspešnej realizácii. Smerom k verejnosti je v prvom rade potrebné zlepšenie informovanosti.

Následne nás Jitka Dobbersteinová z Centra vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) informovala o Open Access na Slovensku a národnom repozitári. Umožňuje prístup k digitálnym dátam. V blízkej budúcnosti je potrebné definovať si zručnosti a znalosti, ktoré je potrebné implementovať do vzdelávacích programov na vysokých školách, aby bol zabezpečený dostatok odborníkov pre danú oblasť. Na vybudovaní národného repozitára pracujú v CVTI SR; mal by byť spustený v roku 2020.

Na záver celého programu Michal Sliacky z CVTI SR odprezentoval príspevok o elektronických informačných zdrojoch (EIZ). Vďaka národným projektom NISPEZ – NISPEZ IV (Národný informačný systém podpory výskumu a vývoja na Slovensku – prístup k elektronickým informačným zdrojom) sa docielil nárast a pravidelné využívanie EIZ, keďže slovenským univerzitám/knižniciam zabezpečil prístup k vedeckému obsahu celosvetových databáz. Projekt financovaný z EÚ stále trvá a aj po jeho skončení bude potrebné nadviazať ďalšími aktivitami, vďaka ktorým bude na Slovensku zabezpečený kontinuálny prístup k informačným zdrojom.

Záver

Dvojdňový program celoslovenskej konferencie priniesol množstvo hodnotných príspevkov, inšpirácií a podnetov do ďalších diskusií. Rôznorodosť obsahu a tém zo všetkých typov knižníc priniesla nové informácie pre každého z nás a svedčí o tom, že stále sa máme čo učiť a posúvať dopredu pri riešení výziev, ktoré na nás v blízkej či vzdialenej budúcnosti čakajú. Vývoj je veľmi rýchly, preto je možné, že keď sa o tri roky znovu stretneme, zhodnotíme, že niektoré úlohy sme potrebovali vyriešiť rýchlejšie, ako sme pôvodne predpokladali, a možno nám medzitým pribudnú aj ďalšie. Pre knižničnú teóriu a prax sú dôležití aktívni ľudia, efektívna komunikácia a dobrá spolupráca, vďaka ktorým si môžeme nadefinovať nové trendy a modely fungovania knižníc, ktoré budeme v budúcnosti napĺňať.